O ramínkách
Historie vzniku šatních ramínek
Příběh vzniku šatních ramínek je plný náznaků a dohadů. Podle některých jde o dílo prezidenta USA, podle jiných...
Ramená a Fínsko majú spoločné dve veci, ktoré my ako Mekko považujeme za kľúčové. Príroda a dizajn.
Mekko rovná sa šaty
Prečo sme si pre názov spoločnosti požičali fínske slovo "mekko" preložené do angličtiny ako dress?
Láska k prírode
Fíni žijú obklopení prírodou. Na ploche štyrikrát väčšej ako Česká republika žije viac ako 5 miliónov ľudí. Krajinu zo ¾ pokrývajú hlboké lesy a vďaka 188 000 jazerám sa jej právom prisudzuje prezývka "krajina tisícich jazier". Medzi najznámejšie patrí jazero Paijanne s rozlohou 1 080,63 km², jazero Saimaa, známe ako útočisko posledných 250 jedincov najohrozenejšieho poddruhu tuleňa škvrnitého (Pusa hipsida saimensis), a jezero Inari v Laponsku s viac ako 3 318 ostrovmi, vďaka ktorým vyzerá skôr ako spleť vodných tokov než ako jedna vodná plocha.
Zelené lesy, Baltské more s ostrovmi a blízkosť polárneho kruhu ponúkajú územie pre tisíce divokých zvierat a vtákov. Vo fínskych lesoch vládne medveď hnedý, ktorého populácia dosahuje 1 500 jedincov. Jeho obdivovatelia majú dobrú šancu zahliadnuť ho v jednom z 37 národných parkov.
Národ sa k všadeprítomnej prírode správa s prekvapujúcou pokorou. Napriek obrovským zásobám dreva si Fíni stromy ctia a každý zbytočný výrub považujú za veľký prehrešok.
Ďalšia prezývka Fínska, "Krajina polnočného slnka", je spôsobená polárnym kruhom. Je to preto, že v júni a júli nastáva "polárny deň" (polar paiva), keď slnko svieti celý deň a noc. V tomto období sa koná väčšina festivalov - či už divadelných, hudobných alebo jarmokov.
"Kaamos" je opakom polárneho dňa. Polárna noc je charakteristická modrým "svetlom", do ktorého je Zem zahalená 51 dní. Niektoré zdroje tvrdia, že "kaamos" je zodpovedný za prvé miesto Fínska v zozname krajín s najvyšším počtom samovrážd v Európe.
Škandinávsky dizajn
Úzky vzťah k prírode sa odráža aj v legendárnom fínskom dizajne. Vyznačuje sa jednoduchosťou a nadradenosťou funkcie nad formou. Vo Fínsku nie je dizajn len súborom krásnych vecí, ale aj spôsobom života. Preto sa s dizajnovými vecami stretnete na ulici, v kaviarni a pri kontakte s inými ľuďmi.
Kanadská fotografka a spisovateľka Karen MacKenna opisuje svoju skúsenosť s fínskym dizajnom takto: "Fínsky dizajn je pre mňa veľmi dôležitý. Cesty, po ktorých kráčate, pocit, ktorý máte zo stoličky, na ktorej sedíte, až po jedinečný spôsob aranžovania a balenia kvetov v obchode. Každý deň je tu jedinečný. Fíni sa radi obliekajú do vlastných motívov a používajú dizajnové predmety v každodennom živote. Práve to robí z Fínska skvelé miesto na život. Keď idete do kaviarne, pijete z legendárnych pohárov Iittala, sedíte na stoličkách Alvar Aalto a pozeráte sa na ženy oblečené v šatách Merimekko."
Hennese Bengs, jeden zo zakladateľov svetoznámej spoločnosti Costo vyrábajúcej batohy a klobúky, o fínskom dizajne hovorí: "Vyrastanie vo Fínsku bolo vždy veľkým problémom - všetko sa tu týka ekológie, životného prostredia, prírody a všetkého, čo s tým súvisí. Je to pre mňa normálna vec. Možno preto vyrábame batohy z recyklovanej džínsoviny a klobúky a doplnky z malých kúskov textilu, ktoré nám ako zvyšky dodáva továreň na výrobu kobercov. Kvôli ich veľkosti ich už sama nedokáže spracovať. Z môjho pohľadu sa neoplatí spoliehať na trendy, pretože tie každých šesť mesiacov zmiznú. Preto sa treba spoľahnúť na klasické vzory." Jeho slová len podčiarkujú dobre známu skutočnosť:
Fíni si od malička pestujú vzťah k prírode a životnému prostrediu. Ten preniká do všetkých oblastí ich života. Práca, voľný čas, architektúra a dizajn výrobkov.
Ďalším symbolom Fínska sú nestarnúce bicykle Jopo. Od roku 1965 sú ikonou fínskeho dizajnu a nájdete ich v severských krajinách, ako aj v európskych hlavných mestách. "Jopo" v preklade znamená "bicykel pre každého". Dizajn pripomína niečo medzi chopperom a klasickým dámskym bicyklom s nákupným košíkom. Vďaka nastaviteľnému sedadlu a riadidlám je vhodný pre ľudí všetkých veľkostí a veku. S ročným predajom 350 000 bicyklov patria výrobky Jopo medzi najpredávanejšie bicykle v Škandinávii. Vďaka pestrým farbám a neustále sa rozširujúcemu sortimentu sú na ulici určite neprehliadnuteľné. Ich úlohou je vyčariť vám úsmev na tvári.
Architektúra vo Fínsku
Fínska architektúra v sebe spája to, čo rímsky architekt Vitruvius v 1. storočí pred naším letopočtom opísal ako Vitruviovu formulu: "konštrukcia budovy musí mať tri základné vlastnosti: firmitas, utilitas, venustas, t. j. musí byť odolná, užitočná a krásna." Podľa Vitruvia je architektúra napodobňovaním prírody. "Tak ako si vtáky a včely stavajú hniezda, tak si ľudia stavajú svoje príbytky z prírodných materiálov, aby im poskytli ochranu pred prírodnými živlami."
Podobný prístup sa uplatňuje aj vo Fínsku, kde sa architektúra tiež točí okolo prírody. Fíni sa už po stáročia musia vyrovnávať s extrémnym chladom a silnými nárazmi vetra. Zo všetkých materiálov obstálo v drsných podmienkach najlepšie drevo.
Fínske domy sa od dávnych čias stavali z celých kmeňov ihličnatých stromov. V roku 1990 tvorili pôvodné zrubové domy 3 až 11 % z celkového počtu stavieb v rôznych provinciách Fínska. V mestách bola väčšina z nich zrovnaná so zemou počas modernizácie miest v 60. až 70. rokoch 20. storočia. Na dedinách sa ich neoplatilo rekonštruovať ani opravovať, pretože nespĺňali požiadavky na moderné bývanie. Preto bolo pre majiteľov jednoduchšie zbaviť sa ich a postaviť namiesto nich nové.
Stále však existujú miesta, kde môžete obdivovať pôvodné zrubové domy. Jedným z nich je staré mesto Ekenas. Z radov jednotných domov na uliciach zo 16. storočia s názvami Hattmakaregatan (Ulica klobučníkov), Linvavaregatan (Ulica rukavičkárov), Handskmakaregatan (Ulica tkáčov), Garvaregatan (Ulica kominárov) a Smedsgatan (Ulica spracovateľov kože) je zrejmé, kto mesto v dávnych časoch obýval. Ulice sa od svojho vzniku veľmi nezmenili a domy v nich sú stále obývané.
V Ekenase sa nachádza aj sporiteľňa Tammisaari (1964) a vila Skeppet (1969), ktorú navrhol Alvar Aalto (1898 - 1976). Slávny fínsky architekt a dizajnér kládol vo svojej tvorbe veľký dôraz na vzťah medzi ľuďmi a prírodou. V jeho koncepcii mali byť budovy podriadené prostrediu a orientácii miesta, v ktorom vznikali, a mali z neho vychádzať.
Ak máte možnosť, navštívte Turku, prvé a teda najstaršie fínske mesto z 13. storočia. V múzeu Luostarinmaki nájdete 18 blokov pôvodných budov od rôznych remeselníkov z 18. storočia. Budovy v múzeu ako zázrakom prežili veľký požiar Turku v roku 1827, ktorý zničil 75 % mesta.
Najväčšia vlna výstavby prišla po roku 1940, keď sa začali objavovať domy nazývané "frontové línie", pomenované podľa vojakov, ktorí bojovali na frontoch vo vojne. Tento základný drevený model slúžil dlhé roky ako vzor pre malé domy v celom Fínsku.
Na rozdiel od uniformného vzhľadu domov z povojnového obdobia sa dnes Fíni snažia stavať domy, ktoré vyžarujú individualitu, ale zároveň obsahujú nadčasové prvky tradičného fínskeho domu.
Tri základné piliere každého moderného fínskeho domu sú dnes kuchyňa, sauna a krb.
Takmer každá rodina vlastní chatu v lese alebo pri jazere, kde Fíni trávia svoj voľný čas a dovolenku. Oslava blízkosti prírody sa odráža aj vo výbere materiálov - aj dnes medzi všetkými dominuje fínske "zelené zlato". Drevo sa dokonale hodí k ich zdravému životnému štýlu a obľúbenému jednoduchému a čistému dizajnu. Mnohí stavitelia ho navyše môžu získavať priamo z vlastných lesov.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje fínsku architektúru, je rýchle starnutie obyvateľstva. Fínsko je jednou z "najstarších krajín" v Európe. Je svetovým priekopníkom v navrhovaní stredísk pre starnúcu populáciu. Fínsku koncepciu, ktorá zohľadňuje súkromie a možnosť starších ľudí zúčastňovať sa na rôznych aktivitách, preberajú krajiny na celom svete.
